Semírov nový domov
Po nekonečných úvahách, špekuláciach a určitého "vytriezvenia" z mojej strany som musela pristúpiť k predaju Semíra
Skúšala som sa s tým všemožne popasovať a nájsť nejaké riešenie, ktorým by sme mohli so Semkom fungovať spolu ďalej, ale bohužiaľ - výpis z účtu nepustí:-((( Je to hrozné, keď vám váš sen stroskotá práve na financiach, ale napriek tomu som veľmi vďačná Semírovi, že práve on bol mojím prvým vlastným koníkom:-) Tak veľa ma naučil a toľko sme toho spolu prežili - bolo to veľmi krásne:-) ĎAKUJEM
Predala som ho bratom Ouzkým na ich ranč v Devínskej. Pôvodne mal byť hlavne pre Maťa, ktorému sa Semír veľmi páčil a hľadal koníka na občasné "túlačky" a príležitostne využívaný ako školský koník:-) Evička ich oboch pozná a sama má u nich ustajnenú Aquilu, bola rada, že Semír pôjde do dobrých rúk:-)
A ja ešte viac
A tak v sobotu 17.4. došlo na sťahovanie. Pôvodne sme sa v tento deň mali s Evičkou zúčastniť na verejnom tréningu vytrvalostného jazdenia, ktorý sa v rámci pretekov konal v Pezinku. Nakoniec sme to ale odvolali, kedže celý týždeň pred pretekmi vytrvalo pršalo a zem bola premočená a šmykľavá. A tak sme do Pezinku aspoň nakukli - veď to tam celé vynovovali, tak sme si to chceli omrknúť na ostro aj my;-)
V Pezinku sa konali westernové a zároveň aj vytrvalostné preteky. Areál je obrovský a obe jazdecké "skupiny" sa tam bezproblémov pomestili.
Pred odchodom na preteky sme ešte skontrolovali našich fešákov - krásne sa vyhrievali na slniečku:-) A Semírovi sa taaak nechcelo vstať:-P
Nakoniec sa Evičke podarilo ho presvedčiť, aby sa z tej blatovej postele postavil;-)
Aj by sme ho nechali leňošiť, ale padla otázka, či mu náhodou niečo nie je a viete aké to je, keď vám dajú chrobáka do hlavy..
Jedným z mála ľudí, ktorých sme na pretekoch poznali bola Darina. Mali sme šťastie a zastihli sme medzi dvoma kolami, tak sme s ňou prehodili pár slov. Teda iba čo sa posťažovala, že terén je skutočne rozmočený a veľmi smykľavý, čím nám potvrdila naše rozhodnutie s mladými koňmi nepretekať a už utekala do ďalšieho kola. Veľa šťastia!:-)
Amy sme sa vrátili do Jura nakladať..
Semír nastupoval do vozíka za kýblom žrádla a Hidalgo zrejme za Semírom, ktorý ho tam už očakával:-)
Hidalgo šiel s nami, pretože sám by v Juri zostať nemohol. A tak, dokiaľ mu nezoženieme nejakého spoločníka, bude spolu s nami v Devínskej. Aj Kasko tu už bol.
Boxy mali vedľa seba, tak sme ich oboch zaparkovali ku Kaskovi. Myslím, že sa im potešil - konečne známe tváte! :-)
Helga (nová Semírova trénerka) nám navrhla, aby sme ich neskôr zobrali trochu sa tu poobzerať. Prípadne aj do haly..
A tak sme ich zobrali. Evička si Hidalga hneď aj osedlala, že s ním rovno porobí.
Ja som sedlo ani uzdečku nebrala, kedže Semír tam mal zostať a nový majitelia jazdia v anglickom sedle..
Tak som ho vzala na lonžku:-)
Zo začiatku bol vyčumený - v krytej hale bol prvý krát, tak tie prvé kolečka šantil ako malé šteňa;-)
Rýchlo sa však ukľudnil a potom mu už nerobili starosti ani ďalšie kone, ktoré tam postupne pribúdali..
A potom Monička prišla so super nápadom, že či ju na Semírovi nepovozím:-)
A tak sme sa vozili..
:-)
..a vozili..
:-))
..a vozili..
:-)))
..a vozili..
:-))))
A prišlo aj na mňa;-)
Krásna rozlúčka - ďakujem
A nakoniec sme ich všetkých troch pichli do výbehu. Obrovský - oproti tomu nášmu v Juri:-)
Chalani sa tam dokonale vylietali..
Náhledy fotografií ze složky Prvý deň v Devínskej
Komentáře
Přehled komentářů
nakoniec si to velmi dobre vyriesila aj ked to nebolo lahke. a super je, ze je Semko tak blizko. peknucke fotky (ako vzdy samozrejme) :)
rozlucka
(dinky, 24. 5. 2010 15:52)